Základnou zásadou pri práci so zrakovo postihnutými žiakmi je jednotný prístup nielen vo vyučovacom procese, ale aj v príprave na život.
Špeciálny pedagóg musí svojho žiaka veľmi dobre poznať, aby s ním mohol počas školského roka zvládnuť čo najviac nových činností. Zrakovo postihnutí žiaci sú vo vnímaní informácií o okolitom svete obmedzení a pedagóg musí prihliadať najmä na: absenciu, neúplnosť, prípadne skreslenie zrakových vnemov, zrakových predstáv, zhoršenú kvalitu analyticko-syntetickej činnosti spätú s horšou rozlišovacou schopnosťou, zníženú mieru koncentrácie pozornosti, potrebu individuálneho tempa, poruchy vnímania priestoru, poruchy vizuálno-motorickej koordinácie, poruchy farebného videnia, obmedzenia súvislej zrakovej práce, skorú unaviteľnosť, neprimerané emocionálne reakcie a preto to, čo nedokážu vnímať zrakom, musíme im vhodným spôsobom priblížiť, popísať, ukázať a „ruka v ruke“ naučiť.
Individuálna tyflopedická starostlivosť je vyučovací predmet, ktorý vytvára priestor na učenie sa činností v oblasti osobnej hygieny, starostlivosti o svoj zovňajšok, získavania intelektuálnych návykov, kompenzačných a pracovných zručností a pod. Sú to činnosti, pri ktorých zrakovo postihnuté osoby v porovnaní so zdravou populáciou majú problémy.
Naučené zručnosti a návyky môže rozvíjať počas vyučovacieho procesu na iných hodinách, v mimoškolskej činnosti a doma s rodičmi.
Svoju pripravenosť do života si žiaci osvojujú aj v sebaobslužnej učebni (v cvičnej kuchynke), kde sa učia spoznávať zariadenie kuchyne, pripravovať jednoduché jedlá, stolovať či upratať. Radi sa zapájajú do spoločenského života, sú komunikatívne a radi súťažia a zabávajú sa ako deti bez handicapu.
Práca a činnosť ovplyvňujú fyzický stav žiaka (svalovú silu, vytrvalosť a pohyblivosť). Vďaka sponzorom sme mohli zriadiť keramickú dielňu, kde sa deti oboznamujú s prírodným modelovacím materiálom. Učíme ich spoznávať rôzne druhy hliny a jej vlastnosti. Učia sa spracovať hlinu rôznymi spôsobmi: hnietením, stláčaním, rozťahovaním, vaľkaním, vtláčaním. Oboznamujú sa s vlastnosťami rozličných modelovacích materiálov a porovnávajú rozdiely medzi nimi. Používajú rôzne šablóny, makety, rydlá a iné modelovacie pomôcky. Spoznávajú techniky glazovania: vylievaním, polievaním a natieraním. Práca s hlinou dáva zrakovo postihnutým deťom veľké možnosti stvárniť svoje predstavy o okolitom svete. Keď si spojíme všetky tieto aspekty z dobre vykonanej práce s pocitom šťastia z vlastnoručne vyrobeného darčeka, vtedy pochopíme význam tak dôležitého zmyslu ako je hmat.
Žiaci našej školy rozvíjajú vzťah k výtvarnému umeniu počas vyučovacích hodín 1krát týždenne. Venujú sa rôznym činnostiam. Učia sa rozvíjať a zlepšovať hmat v mikropriestore a makropriestore, rozvíjať manuálne a grafomotorické zručnosti, modelovať, kresliť a maľovať. V rámci špecifík našej školy sa žiaci učia čítať a vyhmatávať tyflografické obrázky a spoznávať skutočné, plošné a trojrozmerné predmety a veci okolo nás.
Vyučovanie výtvarnej výchovy prebieha v novo zrekonštruovanej učebni. Žiaci tam majú prístup k špeciálnym tyflografickým učebniciam, k pomôckam na kreslenie tyflografických obrázkov (kreslenie na fólie), k materiálu na výrobu reliéfnych prác (látka, koža, prírodný materiál a pod). Vyskúšajú si rôzne výtvarné techniky a materiály ako prstové farby, výrazné transparentné farby, aj to ako sa maľuje na sklo. Slabozrakí žiaci svoje kreatívne schopnosti môžu využívať a pri práci s počítačom, kde využívajú špeciálne kresliace programy.
Pri práci pedagógovia uplatňujú individuálny prístup k žiakovi, zároveň však vedú žiakov aj ku kolektívnej práci pri vytváraní veľkých plošných prác.
Celoročne vystavujeme žiacke práce v areáli školy, žiaci sa svojimi prácami podieľajú na výrobe školského kalendára, ktorý je doplnený kresbami slabozrakých a nevidiacich žiakov, chodia na výstavy umeleckého zamerania. U žiakov sa snažíme vypestovať pozitívny vzťah k výtvarnému umeniu, architektúre, dizajnu a estetike prostredia a okolia v ktorom žijú.
