Nevidiaci žiaci sa učia pomocou náhradných zmyslov – hmatu a sluchu.

Už v prvom ročníku sa naučia písať a čítať bodové písmo. Výučba čítania predchádza rozvoj jemného hmatu na bruškách prstov. Braillovo bodové písmo si žiaci osvoja už v prvom ročníku. Týmto písmom sú vytlačené učebnice i časopisy. Nevidiaci píšu na Pichtovom stroji, ktorý vytláča bodky na hrubší papier.

Pretože braillove bodové písmo sa skladá zo systému šiestich bodov, prvé matematické predstavy u týchto detí sa vytvárajú v obore do 6. Neskôr sa žiaci oboznamujú s princípom zapisovania číslic a matematických zápisov.

Veľký dôraz sa kladie na rozvoj priestorovej orientácie, či už ide o orientáciu v makro alebo mikropriestore. Popri bežných zručnostiach sa žiaci učia samostatne pohybovať, podľa potreby používať pri orientácii bielu palicu.

Hudobne nadané deti môžu navštevovať hodiny hudby. Učia sa hrať na klavíri a flaute v rozsahu učiva základných umeleckých škôl. Dvakrát týždenne sa schádza spevácky zbor, ktorý má bohatý repertoár detských skladieb, ľudových piesní i kolied.

Každý predmet, ktorý sa učí na školách bežného typu zvládajú aj nevidiaci. Špecifickým predmetom v ich rozvrhu sú individuálne tyflopedické cvičenia (ITC). Na hodinách ITC sa žiaci pod vedením učiteľa učia rôznym zručnostiam, ktoré ich vidiaci rovesníci zvládajú za pomoci zrakovej kontroly zvládajú bez problémov. Na iných hodinách sa naučia písať na bežnom kancelárskom stroji a používať počítač s hlasovým výstupom pre nevidiacich.

V deviatom ročníku sa aj nevidiaci žiaci zúčastňujú celoplošného testovania z matematiky a slovenského jazyka, aby mali otvorenú cestu na stredné školy.